V Bratislave

V apríli sme mali mnoho rôznych aktivít a v posledný deň sme ešte stihli navštíviť aj naše hlavné mesto. Využili sme zľavu na vláčik a do hlavného mesta sme cestovali rýchlikom Tajov. Zrejme preto sa tak volá, že vychádza zo stanice v Banskej Bystrici.

Deň pred odchodom - v pondelok - sme nemali "klasické" vyučovanie. Takmer celý deň sme si hovorili o podrobnom pláne na utorok, pozerali sme si obrázky miest, ktoré sme plánovali uvidieť, no a hlavne ako sa na cestu "vyzbrojiť". Netrpezlivo a s napätím sme očakávali utorok :-) A on aj prišiel :-) Stretli sme sa na železničnej stanici, z vlaku sme rýchlo zakývali rodičom a natešení sme cestovali do veľkého mesta. Už vo vlaku sme zbadali Kamzík. Raz bol vľavo, potom vpravo, ba dokonca sa nám aj schoval. Bratislava nás už netrpezlivo čakala. Po odchode z hlavnej stanice sme skontrolovali budovu, či je taká istá ako bola v pondelok na fotke, a potom sme už začali plniť náš plán. Najprv sme boli v múzeu dopravy. Ujo sprievodca nám ukázal históriu železničnej dopravy v budove i vonku. Okrem iných zaujímavostí sme sa dozvedeli čo je drezina, kto bol prednosta stanice, prečo je odhŕňač na koľajnice krivý, ako vyzerala štiavnická Anča, ba i to, čo znamenajú čísla na parných i dieselových rušňoch!!! Spoznali sme i hostóriu automobilovej dopravy a medzi autami sme našli aj bicykle, motorky i kočíky pre detičky.

Strávili sme tam asi hodinu a pokračovali podľa plánu ďalej. Zastavili sme sa na Hodžovom námestí pred Grasalkovičovým palácom. Náš pán prezident bol zrejme doma, videli sme jeho štandardu i parádnu stráž. Podchodom - s eskalátormi (čo bolo pre nás dosť dôležité :-)) sme sa dostali na druhú stranu, aby sme pokračovali k Michalskej bráne. Jej vežu sme pozorovali už z diaľky. A objavili sme aj známe korunky na dlažbe - my sme vedeli, že tadiaľto v minulosti chodil nový korunovaný kráľ Uhorska. Našim bystrým a všímavým očkám hneď neunikol ani najužší dom v Bratislave a možno i v celej Európe. Susedí s Michalskou bránou a má len 130 cm. Dlho tam bolo kvetinárstvo, no my sme tam videli Kebab - to bola odlišnosť s fotkou, ktorú sme si ukazovali v pondelok. Pod Michalskou vežou bol opäť kilometrovník. V januári ho ukradli a do našej návštevy ho stihli urobiť znova. Mali sme tu hodinu matematiky :-) ... porovnávali sme vzdialenosti do rôznych miest a zistili sme, že do Viedne je odtiaľto najbližšie a do Sydney najďalej. Tu sme sa stali veľkou atrakciou pre iných turistov, asi boli z Kórey. Stále sa na nás usmievali, kývali nám, fotili sa s nami kde sme sa len pohli. Asi ich zaujali naše smajlíkové šiltovky :-) Korunky na dlažbe sme mali schované letnými terasami, ale tie, ktoré sme videli, nás priviedli až k miestu korunovácie uhorských kráľov - do Dómu sv. Martina. Zlatú korunu na vrchole veže tejto katedrály sme videli už z diaľky. Práve bola sv. omša, no my sa predsa vieme pekne slušne správať a ako myšičky sme vošli dovnútra, poklonili sme sa, očkami popozerali nádheru zvnútra, našli i sochu sv. Martina a po krátkej modlitbičke sme opäť tichučko pokračovali ďalej. P. učiteľka bola na nás hrdá, ako sme sa krásne v chráme správali. Pred kostolom sme zazreli ďalší bratislavský klenot - Dom u dobrého pastiera. Je to najužší dom v meste, ktorý stojí sám. Videli sme aj "dobrého pastiera" i falošné okno na dome. Po otočke nás vítal Most SNP (Nový most) so svojou reštauráciou Ufo. My už vieme kde sú schované schody a výťah :-) Neďaleku Dómu sv. Martina, priamo pri Gašparkovom divadle a soche A. Bernoláka sme si dali obed a pokračovali prehliadkou mesta ďalej. Zelenou ulicou sme prišli na Hlavné námestie a hneď zbadali fontánu, ktorú dal postaviť 1. korunovaný kráľ v Bratislave (Prešporku), Maximilián II. Volá sa Maximiliánova, alebo Rolandova - podľa rytiera, ktorý je na vrchu. Možno je to práve kráľ MaximiliánII. Dlho nám v hlavičkách vŕtala legenda, ktorú sme si hovorili. Ako sa len môže ten rytier na Nový rok otočiť, ako môže na Veľký piatok zísť dole? Nuž ... to hovorí legenda :-) Cestou ďalej na Hviezdoslavovo námestie sme sa odfotili so živým šašom - marionetou, s Čumilom a videli sme aj Schone Náciho. Pred SND sme hneď objavili zachované zvyšky Rybárskej brány i krásnu Ganymedovu fontánu s orlom, ktorý ho unáša na vrcho Olymp a 4 deti, ktoré držia dunajské ryby. Naša Klárinka hneď spoznala šťuku. Bol tam aj zubáč, kapor a sumec. Videli sme luxusný historický hotel Carlton i sochu Hviezdoslava. Trošku sme si zamaškrtili na zmrzlinke a dojedli sme ju až pri Dunaji. Tu skončila naša prehliadka mestom a pokračovali sme do Detského múzea na výstavu Ja a moje telo. Takmer celou cestou sme pozorovali Bratislavský hrad i Slavín. V múzeu sa asi všetkým najviac páčili ústa a hlavne jazyk, po ktorom sme sa šúchali von z úst :-) Vošli sme aj do ucha, do oka, do nosa a do prstov na ruke a naťahovali sme tenké črevo, aby sme zistili aké je dlhé.

Na hlavnú stanicu sme si vybrali cestu električkou č. 4 a trolejbusom č. 210. Autobusom sme nechceli ísť, ten máme aj "doma". Električka išla po koľajniciach a veruže sme sa len tak tak udržali na nohách :-) Všetci nás počuli - tak sme pišťali. Trolejbus bol ako autobus s tykadlami :-) a mal iný, zvláštny zvuk. Na stanici sme zistili, z ktorého nástupišťa pôjde náš rýchlik Domica. Zrejme preto sa tak volá, že ide až do Košíc a cestou míňa jaskyňu Domica. Ešteže sme mali miestenky, bol poriadne naplnený, ľudia stáli v uličke ale my sme pohodlne sedeli. Cesta domov rýchlo ubiehala, v kupé sme si urobili "pohodlíčko" i kadernícky salón :-) Pred vystúpením z vlaku sme si zaspievali náš hit - Už sme prišli z výletu, z výletu, z výletu ... a na stanici sme sa vrhli do náručia našim drahým rodičom. Tí sa veru museli dobre modliť za náš dník, pretože všetko nám vyšlo úplne dokonale :-) Nikomu sa nič nestalo, videli sme všetko čo sme chceli, počasie nám prialo a získali sme kopec nových zážitkov i vedomostí.

Ďakujeme milé mamičky a ockovia, že ste nám dopriali takýto deň :-)))))